WWW.VELKELEVARE.SK


Prejdi na obsah

Hlavné menu:


Majetok Kolonicovcov

História > Z dejín obce

Majetok Koloničovcov




Koncom 16. storočia kúpou od baróna Lembacha získal Velké Leváre Siegfried Kolonič. Koloničovci bol i pôvodne chorvátsky šľachtický rod z Kolegradu. Zmienky o ňom sú už v 13. storočí. Začiatkom 15. storočia Koloničovci pred Turkami odišli z Chorvátska do Rakúska. Koncom 16. storočia prišli do Uhorska, kde roku 1598 získali štátnu príslušnosť. Siegfried Kolonič sa najskôr usadil v Rači, ale tento majetok predal. Zostal zemepánom len vo Veľkých Levároch, kde bol stúpencom protestantizmu. Už v roku 1601 uzavrel zmluvu s miestnymi habánmi, ktorým poskytol určité výsady. Roku 1616 bol odsúdený do väzenia a na stratu majetku pre násilnosti, ktorých sa dopúšťal voči obyvateľstvu. Roku 1622 mu vrátili zhabané majetky vo Verkých Levároch. Z veľkolevárskeho rodu Koloničovcov sa grupovali významní politici, diplomati, generáli i biskupi. Koloničovci spočiatku bolí podporovateľmi Luterovho učenia, neskôr stáli na čele rekatolizácie Uhorska. Zvlášť v tomto smere vynikal kardinál Leopold Kolonič (r 1707), ktorý bol aj ostrihomským arcibiskupom. Pôsobil ako radca a minister cisára Leopolda a vyznamenal sa ako štedrý podporovateľ chudobných, zástanca zajatcova bojovník proti Turkom. Čiastkový pohľad na mestečko koncom 16. a začiatkom 17. storočia poskytujú daňové súpisy. Roku 1598 vo Velkých Levároch bolo 54 sedliackych a želiarskych domov, ďalej tu boli 2 domy chudobných pastierov, 4 zemianske domy a 2 iné domy. V roku 1599 tu zaznamenal i 51 domov, v roku 1600 - 34 domov, v rokoch 1601 a 1602 už len 23 domova v rokoch 1603 a 1604 - 21 domov. V 17. storočí počas stavovských povstaní a tureckých nájazdov boli Veľké Leváre viackrát spustošené. Aj v neistých pomeroch si však zachovali postavenie mestečka. Ako zemepanské sídlo v 17. storočí získali jarmočné, trhové a hrdelné právo. K ich rozvoju zrejme prispelo i mýtne právo, ktoré roku 1627 udelil cisár Ferdinand II. Koloničovcom. Budova mýta stála pri hlavnej ceste. Zemepáni za vopred ustálený poplatok dávali mýto do prenájmu mýtnikom, ktorí vyberali mýtne poplatky od povozníkov na ceste. Tento úrad sa neobišiel bez prechmatov. Napríklad roku 1758 Mária Terézia dala príkaz prešetriť sťažnosť tureckých kupcov na tunajšieho mýtnika za vyberanie privysokého mýta. Mýto zaniklo až roku 1918. Mestečko Velké Leváre sa už v 16. storočí stávalo strediskom obchodu a remeselnej výroby, združenej vo viacerých cechoch. V rokoch 1650-1686 sa tu vytvorilo 9 cechov - stavovských organizácií jednotlivých remesiel. Do cechov holi organizovaní ševci, krajčíri, klobučníci, mäsiari, gombičkári, kožušníci, čižmári, tkáči a hrnčiari. Najsilnejší bol cech ševcovský (obuvnícky), ktorého artikuly (stanovy) potvrdil cisár Ferdinand III. roku 1650. Od začiatku 18. storočia nastal úpadok remeselnej výroby vo Veľkých Levároch. Hospodársky rozvoj mestečka začiatkom 18. storočia ovplyvnilo najmohutnejšie stavovské povstanie, ktoré viedol Všeobecný hospodársky úpadok po porážke Rákociho povstania znásobili neúrodné roky, hlad, morová epidémia, ako aj vyhorenie značnej časti mestečka v roku 1709. Celokrajinský súpis obyvateľstva roku 1715 v obci zaznamenal 61 sedliackych rodín schopných platiť dane. Z toho bolo 49 rodín slovenských, 7 maďarských a 5 nemeckých. Súhrne obhospodarovali orú pôdu, na ktorú vysiali 207 meríc obilia, a lúky na 75 vozov sena. V roku 1720 počet obyvateľov schopných platiť dane poklesol. Bolo tu len 30 sedliakov. Obhospodarovali ornú pôdu, na ktorú vysiali 142 2/4 meríc obilia, a lúky na 60 vozov sena. Obdobím nového rozmachu prešli Velké Leváre v ďalších pokojných desaťročiach 18. storočia. K tomu prispel aj miestny zemepán, viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kolonič (1677-1751), ktorý dal postaviť v obci kaštieľ (1723) a monumentálny kostol (1729-1733). Vyznamenal sa tiež ako dobrodinca chudobných a zakladateľ kláštorov, nemocníc, kňazských útulkov a iných dobročinných inštitúcií.





uverejnené na základe. písomného súhlasu autora z dňa 24.05.2007

© Milan Hromník

1997

© web úprava by:

Atrei & Luky 2007

Všetky materiály na tejto stránke je možné použiť len s povolením ich au
torov.


VELKELEVARE | Oznam | Obec dnes | Fórum | Obecná infraštruktúra | Dejiny Záhoria Blog | História | Cirkev v obci | Kultúra | Školstvo - vzdelávanie | Spolky, združenia | Príroda | Oddych a rekreácia | Šport | Fotogaléria obce | Mapa stránky


Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu